Niekoľko rokov som žil na ulici. Celý život som hľadal svoju matku, ktorá utiekla od môjho násilníckeho otca. Jedného dňa som stál pred jej domovými dverami. Keď ich otvorila, povedala mi: „Nechcem mať s tebou nič spoločné!“ V zúfalstve som chcel ukončiť svoj život a skočil som pod vlak.

Vtedy sa však stalo niečo zvláštne. Akoby akási zvláštna sila zmiernila náraz a mňa odhodila nabok. Prebudil som sa v nemocnici s mnohopočetnými zlomeninami. Ale bol som nažive. Uvedomil som si, že Ježiš ma držal a cítil som neopísateľný pocit pokoja bezpečia. Odvtedy už na Ježiša neverím, ale isto viem, že je so mnou.


Zdieľať: