Abrahámova neochvejná poslušnosť je jedným z najjasnejších príkladov viery. Abrahám sa spoľahol na Božie zasľúbenie, hoci nemal nijakú istotu, že sa splní; no predsa opustil domov, príbuzných i rodný kraj a poslušne šiel, kam ho chcel viesť Boh. „Vierou sa usadil v zasľúbenej krajine ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého zasľúbenia.“ (Heb 11,8)

Nebola to ľahká skúška, ktorou Abrahám prechádzal, a nežiadala sa od neho malá obeť. K domovine, k príbuzenstvu a k domácnosti ho viazali silné putá. On však neváhal výzvu poslúchnuť. Pochybovačne sa nevyzvedal, či pôda zasľúbenej krajiny je úrodná, či má zdravé podnebie, či ponúknutý kraj má pôvabné okolie a či sú predpoklady tam zbohatnúť. Oslovil ho Boh a služobníkovi zostalo len poslúchnuť; pre neho bolo totiž najšťastnejším miestom na zemi to prostredie, kde ho chcel mať Boh.


Zdieľať: