Leonard C. Lee spomína:

Nikdy nezabudnem na okamih, keď sa ma prvýkrát v živote ktosi opýtal, či som spasený.

Bol som práve na zhromaždení, kde kazateľ nabádal hriešnikov, aby nezanedbali svoje spasenie. Na pol ucha som počúval a zároveň premýšľal o práci, ktorá má nasledujúci deň čakala. Zrazu som na ramene zacítil dotyk cudzej ruky. Pozrel som sa hore a zadíval sa do hnedých očí mladého dievčaťa asi v mojom veku. Spýtala sa ma: „Brat, si spasený?“

V prvom okamihu som mal sto chutí rovno jej povedať, že to je moja vec. Chcel som jej povedať, že som nikdy nebol stratený a preto nepotrebujem byť zachránený. Ale keď som sa díval na jej úprimnú a vážnu tvár, vedel som, že by som nehovoril pravdu. Bol som ďaleko od domova a ďaleko od Boha. Bol som ako osamelý vlk. Aké právo som mal povedať, že nie som stratenou ovcou?

„Neviem,“ odvetil som po chvíli. „Ja tomu vlastne ani nerozumiem. Neviem, o čo vlastne ide pri spasení. Budem si to musieť dôkladne preštudovať.“

Odišiel som nespokojný sám so sebou. V mysli mi stále znela otázka: Čo vlastne znamená byť spasený?


Zdieľať: