28. apríl 1988. O 13:25 odštartoval Boeing 737 so 6-člennou posádkou a 89 cestujúcimi na palube na rutinný let z Havajského letiska Hilo na medzinárodné letisko v Honolulu. Po približne dvadsiatich minútach otriasol kabínou obrovský výbuch a kus hornej časti trupu lietadla zmizol v diaľke. Keď sa kapitán Schornstheimer obzrel, zbadal oblohu tam, kde ešte pred chvíľou bola strecha. Do kabíny fúkal vietor s rýchlosťou 480 km/hod, čo je trikrát viac, než je sila hurikánu. Okolo cestujúcich lietali trosky. Najdesivejšie bolo to, že nevedeli, či ich lietadlo niekto riadi a či sú piloti vôbec nažive. Cestujúci a posádka hľadeli smrti do tváre nekonečných 13 minút.

Tri minúty po výbuchu sa posádke prvýkrát podarilo nadviazať kontakt so zemou. Kapitán Schornstheimer nedokázal lietadlo pre zlý stav pripraviť na pristátie. No napriek tomu sa rozhodol za každú cenu pristáť – bez zmeny nastavení. Rýchlosť, s ktorou štyridsaťtonový kolos dosadol na zem, sa vyšplhala na 320 km/h, no spätný ťah lietadlo včas zabrzdil. Cestujúci, ktorí sa ešte pred niekoľkými sekundami lúčili so životom, teraz pilotom z celého srdca ďakovali. Za obeť padol jediný život –letuška Clarabelle Lansingová.

Keď sa nám niekedy zdá, že náš život sa bezhlavo rúti do neznáma, môžeme si byť istí, že Boh ho bezpečne drží v rukách.


Zdieľať: