
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Náš hriech je príliš veľký na to, aby sme sa s ním dokázali vyrovnať sami.
Povraz
K misionárovi prišiel na návštevu domorodec. Bol veľmi nespokojný. Trápilo ho svedomie a potreboval o tom hovoriť. Po chvíli priznal, že čosi ukradol.
„A čo si ukradol?“
„Bol to len povraz…“
„Nuž,“ povedal misionár, „choď za človekom, ktorého si okradol a povraz mu vráť. Priznaj sa, čo si urobil a povedz mu, že ti to je ľúto. Potom bude všetko poriadku.“
O niekoľko dní sa zlodej objavil znovu s tým, že nenašiel vnútorný pokoj. Misionár sa ho spýtal: „Povedal si mi naozaj všetko, ako to bolo?“
„Nie… Na konci toho povrazu ešte niečo bolo.“
„A čo tam bolo?“ spýtal sa misionár.
„Tam… tam… tam bola ešte krava.“
Stáva sa, že zo strachu pred trestom alebo preto, že nechceme stratiť dobrú povesť, sa oveľa ochotnejšie priznáme k povrazu ako ku krave. Naši blízki sa často uspokoja s tým, že priznáme aspoň časť viny. Bohu však nestačí čiastočné priznanie. Očakáva, že vyznáme celú svoju vinu.