Abigajil sa snažila odvrátiť Dávida od unáhlenej odvety. Naznačovala, ako si má Dávid počínať. Nemá vyhľadávať pomstu za osobnú krivdu, ani keby šlo o zradcu.

Ako kvetina vydáva svoju vôňu, tak z Abigajily vyžarovala zbožnosť, ktorá sa celkom mimochodom zračila v jej tvári, v slovách i v skutkoch. V jej srdci prebýval duch Božieho Syna. Jej pokojný prejav na Dávida neobyčajne zapôsobil. Roztrpčenosť ho prešla a hnev ho opustil. Zhrozil sa pri pomyslení, aké následky mohla mať jeho unáhlenosť. Výčitku pokorne prijal. Prejavil vďačnosť za to, že mu Abigajil dobre poradila.

Život zasvätený Kristovi stále šíri svetlo, útechu a pokoj. Usmerňuje ho tá istá nesebecká láska, ktorá posväcuje jeho vplyv. Keďže v ňom prebýva Kristus, všade zanecháva svetlú stopu.


Zdieľať: