Mama ich opustila a otec, ktorý sa o deti staral sám, veľa pil. V jedno skoré zimné ráno sa Bohumila rozhodla zmeniť svoj život. S bratom odišli prvým trolejbusom na základnú školu v Plzni, kde obaja chodili. Domov sa už nikdy nevrátili. Nový domov našli v detskom domove v Plzni.

V „decáku“ si obľúbila jednu vychovávateľku, tetu Blanku, ktorá v Bohumile Sommerovej aj jej bratovi Miroslavovi odhalila obrovský hudobný talent. „Dodnes je ako moja vlastná mama,“ povedala Bohumila. Vďaka nej sa súrodenci dostali na konzervatórium. Po skončení obaja študovali na VŠMU v Bratislave.

Keď sa po rokoch Bohumila postavila na vlastné nohy, rozhodla sa, že teraz bude ona tá, ktorá bude pomáhať. Cez deň pracuje v plzenskom divadle ako zboristka, v noci je nočnou vychovávateľkou vo svojom starom detskom domove. Stále sa však stretáva s predsudkami kvôli svojmu rómskemu pôvodu.

Najviac ju to mrzelo, keď jej sedemročná dcérka plakala, že nechce byť čierna. Najprv ju to zrazilo na kolená, potom sa rozhodla zapracovať na svojej kariére. Chce ľuďom ukázať, že je jedno, či je človek Róm alebo nie. Svoje deti chce naučiť aj to, že úspech nie je všetko. „Sláva môže byť, ale stále sa musíš mať kam vrátiť,“ dodala na záver Bohumila.


Zdieľať: