Šalamún sa vo svojej mladosti rozhodol rovnako ako Dávid; celé roky si počínal bezúhonne a v bezvýhradnej poslušnosti žil podľa Božích prikázaní. Vedel, že človek s takým ťažkým bremenom zodpovedností musí hľadať radu v Zdroji múdrosti, ak má zodpovedne plniť svoje poslanie.

Šalamúnova modlitba k Bohu pred starobylým oltárom v Gibeóne svedčí o jeho pokore a túžbe ctiť Boha. Kráľ si uvedomoval, že bez Božej pomoci je bezmocný ako malé dieťa a zverenú zodpovednosť neunesie. Keďže vedel o svojej nedostatočnej múdrosti, rozhodol sa hľadať ju u Boha. Nešlo mu o poznanie, ktorým by prevýšil iných. Chcel verne plniť zverené povinnosti, a preto prosil o dar, ktorým by jeho vláda zvelebila Božiu slávu. Šalamún nebol nikdy taký bohatý, múdry a skutočne významný, ako keď vyznával: „Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať.“


Zdieľať: