Veľmi som sa ľutoval. Utápal som sa v pocite nespravodlivosti, poníženia a beznádeje. Myslel som si, že som najväčší chudák na svete. Poznáte ten pocit? Prevrat v mojom živote spôsobila kniha s názvom: Nemôžem chodiť a tak sa učím tancovať. Jej autorkou je americká dievčina Carolyn Martinová, ktorá trpí na vrodenú chorobu chrbtice a nemôže sa postaviť na nohy. V úvode svojej knihy napísala: „Spočiatku som si myslela, že keď ma Boh stvoril, zrejme sa stala nejaká chyba. Preto som taká zdeformovaná. Dnes viem, že Boh je oveľa múdrejší a prezieravejší, než si človek myslí. Aj v mojom prípade dobre vedel, čo robí. Ak ma chcel mať takúto, prečo by som si mala pripadať ako nepodarok? Najdôležitejšie nie je predsa to, ako vyzerám. Oveľa dôležitejšie je to, aká som vo svojom vnútri. To je môj skutočný a neskreslený obraz. Nemôžem sa síce túlať po horách ani okopávať ruže, ale môžem ľuďom hovoriť o Bohu.“

Ako by ste sa cítili v koži Carolyn?


Zdieľať: