
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Neexistujú beznádejné situácie. Sú len ľudia, ktorí šíria vôkol seba beznádej.
Cukráreň – 1
Bol len batoľa, keď pri tlačení detskej chodúľky v kuchyni spadol do otvorenej piecky. Ngo Quy Hai z Vietnamu vtedy utrpel hrozné popáleniny na väčšine svojho tela. V detskej nemocnici strávil dva roky, počas ktorých sa ho lekári snažili zachrániť. Absolvoval nespočetné množstvo operácií, ale prežil.
Aj keď si uvedomoval, aké veľké mal šťastie, roky sa nedokázal zmieriť s tým, ako vyzerá. Kvôli vážnym popáleninám na tvári sa mu väčšina jeho rovesníkov vyhýbala a posmievala do tej miery, že ako šesťročný musel odísť zo školy.
Hai strávil väčšinu svojho detstva doma. Jeho jediným priateľom bol sluchovo postihnutý sused v jeho veku. Obaja zdieľali rovnaký smútok z toho, že sa s nimi nikto nechce kamarátiť. Keď mali 10 rokov, tento priateľ ho presvedčil, aby išli spolu prvýkrát do mesta. Po prvý raz navštívili cukráreň s tými najchutnejšími koláčmi. Keď sa vrátili domov, dlhé mesiace šetrili peniaze, aby sa mohli znovu vrátiť do mesta a kúpiť si nejaký zákusok.
„Keď sme vošli do cukrárne, personál nás vyhnal von, aby sme išli domov. Vtedy som sa cítil veľmi sklamaný a smutný. V ten deň mal môj priateľ narodeniny,“ spomínal Hai, ktorý vedel, že ich z obchodu vyhodili kvôli jeho „odstrašujúcemu“ vzhľadu.
„Bolo to ponižujúce, ale táto skúsenosť mi zmenila život. Vďaka nej som v srdci zrazu vedel, čo chcem robiť. Rozhodol som sa otvoriť si vlastnú cukráreň, kde by bol každý vítaný,“ povedal o svojom veľkom sne dnes už 30-ročný Hai.