Keď som ako čerstvý kresťan sedával v laviciach teologického seminára, jeden náš učiteľ nám vravieval: „Všimnite si, akí sme zameraní na to, čo sa nám deje a čo sa s nami deje, ako hľadáme odpovede na otázky, prečo práve mne sa muselo prihodiť toto zlo a čím som si to zaslúžil. Ale koľkí z nás sa pýtajú Boha, čo on prežíva, čo on cíti, čím si to on zaslúžil, že práve jemu v jeho vesmíre sa muselo prihodiť také zlo, že práve on musí prežívať takú bolesť srdca.“

Odvtedy som o tom už veľakrát premýšľal a snažil sa viac si v Biblii všímať to, čo Boh prežíva a cíti. Vidím tam Boha, ktorý je veľmi úzko spätý so svojím stvorením. Prežíva s nami všetko dobré i zlé – hnevá sa i plače, žiarli, je súcitný a ľútostivý, horlivo zachraňuje, vie sa radovať ako malé dieťa alebo ako matka dojatá šťastím.


Zdieľať: