Blažej vyrastal v rodine, v ktorej rodičia spolu nevychádzali dobre a netajili to ani pred svojimi deťmi. Matka pracovala na plný úväzok, otec bol manažér a domov sa vracal neskoro. Keď sa Blažej vrátil domov zo školy, väčšinou sa díval na televíziu, kým sa matka nevrátila z práce. Počas večere sa rodina často hádala alebo sa mlčky dívali na televíziu. Po večeri bol Blažej spravidla sám vo svojej izbe. Počúval hudbu alebo si robil úlohy. Nikto netušil, ako osamelo sa cítil. Bol pekný, inteligentný a dokonca niekedy budil dojem, že je trochu namyslený. Dokázal dokonale predstierať, že je nad vecou, ale v duši túžil po tom, aby ho rodičia pochválili, prijali a prejavili mu bezpodmienečnú lásku. Stačilo by mu, keby sa ho bol niekto spýtal, ako sa mu v ten deň darilo. Alebo aby si všimol, že dosiahol nejaký úspech, aby dal najavo, že mu nie je jedno, keď má nejaké ťažkosti. Aby otupil bolesť, počas dospievania začal piť. Rodičia to takmer nezaregistrovali. Už je dospelý a stále hľadá lásku – žiaľ na nesprávnych miestach.


Zdieľať: