„Je mi to ľúto,“ začal lekár, „je úplne a natrvalo nevidiaci. Neexistuje nič, čo by sme preňho mohli urobiť,“ povedal rodičom Georgeovi a Sarah Hingsonovcom, ktorí sa na seba len zronene pozreli. Ich polročný chlapček Michael bol dovtedy zdravé dieťa – až na to, že keď sa naňho usmiali či zasvietili lampičkou, nezareagoval. Ani raz.

Michael Hingson sa narodil o 59 dní skôr ako mal. Štandardným lekársky postupom v tom čase bolo umiestniť predčasne narodené dieťa do inkubátora a pumpovať doň čistý kyslík, kým nedozreli pľúca dieťaťa. Metóda, ktorú lekári používali celé roky, viedla k epidémii slepoty u predčasne narodených detí. Jej obeťami bol herec Tom Sullivan, hudobník Stevie Wonder a rovnako aj Michael.

„Najlepšie bude, ak ho pošlete do domova pre nevidomých,“ radil im lekár. Hingsonovci sa ale rozhodli lekára ignorovať. Povedali si, že zrak nie je jediným zmyslom a jedinou cestou, vďaka ktorej môže človek uspieť. Povzbudzovali ho, vychovávali a milovali ako keby bol zdravým dieťaťom. Naučili ho chodiť, bicyklovať a kráčať s vodiacim psom. Nikdy nechodil do školy pre nevidiacich a vďaka rodičom sa nikdy necítil hendikepovaný.

Štyridsaťsedem rokov po Michaelovom narodení sa v centre pre vodiacich psov v San Rafael narodilo šteniatko žltého labradorského retrívera – sučka Roselle. Keď si ju Michael odnášal domov, netušil, že mu raz zachráni život, a to práve 11. septembra 2001, keď do Severnej veže narazilo jedno z unesených lietadiel. Nevidiaci Michael Hingson bol v tom čase na 78. poschodí.


Zdieľať: