Klára bola čím ďalej, tým viac nervózna. Sedela za volantom vo svojom aute a šoférovala. Napriek tomu, že bola tma, všimla si, že nákladné auto za ňou ju začalo sledovať. Aj keď na diaľnici poriadne pridala, vodič za ňou sledoval každý jej pohyb. Celkom viditeľne ju sledoval. Kedykoľvek sa pokúšala ujsť alebo zahnúť na nejaký výjazd, stále jej bol v pätách. Ako sa tak rútila po diaľnici, náhle sa jej zmocnil neovládateľný strach. ´Som prenasledovaná. Čo mám robiť?´

Po desiatich minútach hrôzy bola konečne schopná odbočiť na výjazd, kde našla útočisko na parkovisku pri osvetlenej reštaurácii. Nákladné autor samozrejme zabočilo za ňou. Zastavila, vyskočila z auta a utekala do bezpečia reštaurácie. Keď sa obzrela, s hrôzou i úľavou sledovala, čo sa dialo. Vodič nákladného auta pribehol k jej autu, rázne otvoril zadné dvere a vytiahol odtiaľ zlodeja, ktorý sa schovával na zadnom sedadle.

V tej chvíli si uvedomila, že vodič nákladného auta jej chcel pomôcť. Zo svojho sedadla videl nebezpečenstvo, o ktorom ona nemala potuchy. A hoci Klára nepochopila vodičove pohnútky, on sa nevzdal, kým ju nezachránil.

Boh nás chráni pri našich bežných činnostiach, aj keď nie je vždy rozumieme a uvedomujeme si, ako sa o nás stará a ako nad nami bdie.


Zdieľať: