| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Nikto nedokáže zhasnúť svetlo, ktoré svieti zvnútra.
Sirota
Svitlana Lukjančuková sa narodila v Ľvove. Za ťažkých okolností prišla veľmi skoro o rodičov, preto vyrastala ako sirota v detskom domove. Práve tam sa prvýkrát stretla s opustenými a chorými deťmi, ktoré potrebovali pomoc. V tom čase sa u nej zrodila myšlienka, že bude pediatričkou a bude zachraňovať detské životy.
Svitlana vďaka pomoci tety vyštudovala medicínu na univerzite v Kyjeve. Neustále chcela napredovať a získavať nové poznatky. Bola na služobnej ceste v Kanade a Španielsku, kde sa zdokonaľovala. Žila pre túto prácu a chcela, aby všetky deti žili spokojne. Všetci, ktorí ju poznali, o nej hovorili ako o človeku, ktorý mal jedinú túžbu – slúžiť a pomáhať deťom. To, čo sama v detstve nedostala, rozdávala iným. Milovala deti a rozdávala im objatia, ktoré sama nedostávala. Deťom v nemocnici bola často najbližšou osobou.
Svitlana zahynula v momente, keď počas útoku na kyjevskú nemocnicu evakuovala detských pacientov na dialýzu.







