„Deti mám pre vás zlú správu,“ povedal otec so smutným výrazom v tvári. „Viete, že tohto roku sa mi v práci nedarilo. Budeme musieť vyhlásiť bankrot. Preto tohto roku žiadne Vianoce nebudú. Je mi to veľmi ľúto.“

Deti chvíľu mlčky sedeli. Nikto nič nepovedal. Michal ani jeho piati súrodenci tomu vlastne ani nerozumeli. Rozumeli len tomu, že žiadne Vianoce nebudú. Žiadne darčeky ani žiadne vianočné jedlo.

Ráno na Vianoce sa rodina ako zvyčajne vybrala do kostola. Deti v kostole sa rozprávali o tom, čo dostali pod stromček. „My máme bankrot, preto tohto roku žiadne Vianoce nemáme,“ povedal Michal. Po skončení bohoslužby sa vrátili domov, kde ich čakal obyčajný obed.

Asi o hodinu zazvonil zvonček. Vo dverách nebol Mikuláš, ale susedia, ktorí mali osem detí. Každé sa usmievalo a každé malo v rukách dva darčeky. Rodičia priniesli vianočné jedlo so všetkým, čo k tomu patrí. Neskôr vysvitlo, že keď sa deti vrátili z kostola a povedali rodičom, že susedia nemajú Vianoce, rozhodli sa, že každý z nich zabalí zo svojich darčekov a odnesú ich Michalovi a jeho súrodencom.

Michal na tieto Vianoce celý život nezabudol. „Boli to najkrajšie Vianoce, aké som zažil,“ povedal.


Zdieľať: