Brat Šavol v jednej svojej knihe spomína:

Zastavil som sa navštíviť vdovu po Milanovi Rúfusovi Magdu a ich dcéru Zuzanu. Privítala ma vo dverách so slovami: „Konečne chlap. Povedala som si, že prvý, ktorý príde, dostane kladivo a pomôže mi opraviť okno.“ Neprotestoval som, aj keď som mal isté obavy. Som síce chlapec z dediny, ale kladivo a šróbovák neboli nikdy moji kamaráti. Magda mala všetko. Každý sused dal niečo a hneď bola z toho riadna majsterská výbava, ktorú som takto pohromade videl prvýkrát. Keď sme si asi po hodine sadli k spoločnému stolu, bol som na seba hrdý. Prvý raz v živote som opravil okno. Bol som rád, že som jej nepovedal NIE. Bol by som totiž chudobnejší o jednu skúsenosť. A život sa skladá práve z nich.


Zdieľať: