Táňa Pauhofová mala obrovské šťastie na starých rodičov, ktorým nepovedala inak ako „babča a deduš“. Práve oni ju vraj zásobovali láskou.

„Dedko bol pre mňa vždy symbolom pokoja, prijatia, múdrosti a láskavosti. A ešte jedno slovo ho vystihuje – maják. Nech som bola hocikde, on bol moja kotva. Symbolizoval mi domov,“ vysvetlila Táňa, ktorej sa odchod dedka veľmi dotkol. Strávila pri ňom posledné chvíle. „Keď som mu povedala – deduš, ďakujem, môžeš ísť – on o hodinu nato zomrel.“

Dedko bol jedným z najdôležitejších mužov jej života. Tým druhým sa stal manžel Jonatán, od ktorého ju neodradil ani 10-ročný vekový rozdiel. „Emócia, ktorá z neho išla a ktorú cítim dodnes, je pokoj a rovnováha, ktorú som cítila aj pri svojom dedkovi.“ Nie náhodou si svoje „áno“ povedali práve na dedkovej záhrade.

Keď sa Táňa stala mamou, prehodnocuje vlastné detstvo a učí sa nežnosti a láskavosti. Je rozhodnutá budovať prostredie, v ktorom sa ich dieťa nebude musieť báť byť samé sebou. Aj keď sa učí za pochodu, v jednej veci má jasno: „Chcem, aby sa naše dieťa cítilo rešpektované a prijímané, nech by bolo akékoľvek. A veľmi, veľmi milované.“


Zdieľať: