| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
V soli musí byť niečo zvlášť posvätné, je prítomná v našich slzách i v oceáne.
Človiečik
Človiečik zo soli prevandroval takmer celý svet. Dosiaľ si vyberal len suché cesty, teraz prišiel na breh mora, ktoré ešte nikdy nevidel. Očarovala ho pohyblivá morská hladina. Spýtal sa:
„Kto si?“
„Som more!“
„Čo to znamená more?“ opýtal sa ďalej.
„To znamená ja!“ odpovedalo more.
„Nedokážem to pochopiť, aj keď by som veľmi chcel,“ povedal človiečik zo soli.
„Dotkni sa ma a pochopíš!“ povedalo mu more.
Človiečik zo soli natiahol opatrne nohu a dotkol sa mora. Pocítil, ako sa cudzota stráca. Keď však vybral nohu z mora, zistil, že nemá chodidlo.
„Čo si to urobilo?!“ kričal prekvapený človiečik.
„Aby si ma mohol pochopiť, musíš niečo obetovať,“ odpovedalo more.
Človiečik zo soli sa stával čoraz menším – a súčasne mal dojem, že more chápe stále viac.







