Pri zostupovaní z hôr do údolia v Tibete bol Sundar Singh nútený prebrodiť mnohé ľadové rieky. Cestoval cez oblasti, kde sa sotva nachádzal nejaký dom. Keď ďalej schádzal z hôr, začal si všímať zhluky domov z hlinených tehál, ktoré boli prilepené k úbočiam strmých roklín alebo boli učupené vedľa rýchlo tečúcich riek. Z tyčí na vrchole domov sa vo vetre vlnili dlhé farebné modlitebné vlajky. Zdalo sa, že všade sa potulujú jaky, deti, muži a ženy.

Tibeťania sa vôbec nepodobali na ľudí v Indii. Tváre mali široké, ploché a tmavé. Sundar si čoskoro všimol, že farba ich pleti bola ešte tmavšia vďaka vrstve špiny. V skutočnosti jediný účel, pre ktorý Tibeťania zrejme používali vodu, bolo varenie čaju.

Sundar zakrátko zistil, že ich čaj chutí odporne. Čaj bol zmesou horkého jačieho masla, soli a vriacej vody. Zakaždým, keď ho ním ponúkli, musel sa modliť za to, aby ho mohol prehltnúť. Chcel sa však zblížiť s miestnymi obyvateľmi, preto bol ochotný podstúpiť aj túto obeť.


Zdieľať: