| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Nato povedal kráľ: „Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej i druhej!“ Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn patril. Kráľovi povedala, pretože sa v nej ozval materinský súcit k vlastnému synovi: „Pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho!“ Tá druhá však povedala: „Rozotnite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje!“ Kráľ rozhodol: „Živé dieťa dajte tejto a nezabíjajte ho! Ona je jeho matka.“
Deti sú kvety, ktoré držia matkin život.
Prvá kniha kráľov 3,25.27
Deti sú kvety, ktoré držia matkin život.
Sofokles
Matkine slzy
23. marca 2020
Keď v divadle dávali premiéru tragédie Iškariot od Antona Varadiho, jeden muž upozornil svojho priateľa, že neďaleko sedí matka autora tejto tragédie. Druhý tomu však neveril. „Len sa jej podobá,“ tvrdil.
Hra sa ľuďom páčila. Po prvom dejstve nastalo v divadle veľké burácanie. Žiadali, aby na pódium vyšiel autor, o ktorom vedeli, že je tiež v divadle. Básnik vyšiel a burácanie bolo ešte silnejšie. Žena, kvôli ktorej sa takmer pohádali, plakala. Vtedy jeden z nich povedal: „Predsa je to jeho matka. Plače od dojatia a radosti. To je najlepší dôkaz, že je to jeho matka.“
