Štúdium medicíny bolo pre Alberta Schweitzera veľmi náročné a úlohy, ktoré sa rozhodol splniť aj v iných oblastiach, si tiež vyžadovali svoje. Nečudo, že pred skúškou z fyziky zapochyboval o vlastných silách. Napísal: „Čo ako ma látka zaujímala, musel som si priznať, že pamäť tridsaťročného chlapa nie je už taká výkonná ako dvadsaťročného študenta.“

Po dohováraní spolužiakov sa pripojil k bifľošom, ktorí sa nabifľovali všetky otázky.

Dňa 13. mája 1909 skúšku zložil. Schweitzer sa o nej zmieňuje, že dopadla lepšie, ako očakával, hoci práve v tých dňoch pociťoval takú únavu a vyčerpanie, ako nikdy v živote.

Štúdium medicíny ukončil 17. decembra 1911. Keď po poslednej skúške u profesora chirurgie Madelunga vykročil z kliniky do tmy zimného večera, v prvej chvíli ani nemohol uveriť, že hrozné napätie lekárskeho štúdia má už za sebou a cieľ pracovať ako lekár a pomáhať ľuďom na dosah ruky.


Zdieľať: