Malý Jurko sa nevedel dočkať, kedy pôjde k babičke a dedkovi. „Ocko, ako dlho ešte budem čakať?“ spýtal sa raz večer. Pretože ešte nevedel počítať, ocko mu dal na stôl papier, na ktorom kolieskami vyznačil počet dní, ktoré ešte zostávajú do odchodu.

„Jurko,“ povedal mu, „každý deň, keď sa zobudíš, vymaľuj jedno koliesko. Keď vymaľuješ to posledné, pôjdeme.“ Jurko začal vyfarbovať. Tretieho dňa sa mu to čakanie zdalo veľmi dlhé a tak dostal geniálny nápad. Každý deň vymaľoval dve kolieska, jedno ráno a druhé večer. Vo svojej detskej hlavičke veril tomu, že tým skráti čakanie.

Čakanie skrátil o týždeň. Keď vymaľoval posledné koliesko, pribehol k ockovi, ktorý ešte spal, a budil ho: „Ocko, ocko, vstávaj! Ideme k babičke a dedkovi.“ Ocko sa zobudil, pozrel sa do kalendára a zistil, že do odchodu ešte zostáva sedem dní.

Šiel s Jurkom do jeho izby, pretože v prvej chvíli si myslel, že sa splietol a nakreslil o sedem koliesok menej. Lenže počet koliesok bol správny. Keď to zistil, nakreslil ďalších sedem koliesok a Jurko maľoval ďalej. Tentoraz už len po jednom koliesku, pretože sa naučil, že švindľovaním čas neurýchli.


Zdieľať: