Pablito a Carlitos sú bratia. Jeden má osem a druhý deväť rokov. Žijú s matkou a štyrmi sestrami na okraji jedného brazílskeho mesta. Žijú v malej chatrči postavenej z debien a plechu. Z času na čas Pablito prinesie domov nejaké pochúťky, ktoré našiel v odpadkových košoch – odhodené kúsky chleba natreté maslom, nahryznuté jablká, banány atď. Súrodenci z nich majú veľkú radosť. Tešia sa, že nemusia ísť spať s prázdnym žalúdkom.

Jedného dňa Pablito povedal svojmu bratovi: „Blížia sa Vianoce. Čo dáme mame a sestrám?“

„Nemáme žiadne peniaze,“ namietol Carlitos.

„Máš pravdu. Ale dozvedel som sa, kde sa vyváža odpad z mesta. Tri hodiny rýchlej chôdze. Má tam byť celá halda.“

Nasledujúcu nedeľu sa chlapci vybrali na skládku odpadu. Tri hodiny kráčali v horúčave. Vyšli hore na haldu a celý deň sa prehrabávali v špine. Vzácnu korisť si vo vreci odniesli domov – kávovú šálku, ktorá bola na kraji trochu poškodená, špinavé ale nové detské šatôčky, plechovú krabicu a bábiku.

Na Štedrý večer nastal konečne očakávaný okamih. Chlapci postavili darčeky na stôl. Radosť, akú mali deti z týchto darčekov, sa nedá opísať. Radosť mali deti, ktoré ich dostali, aj tie, čo ich darovali.


Zdieľať: