U Howardových sa doma všetko robilo poriadne a v stanovenom čase. Misionárka Betty Elliotová spomína, že jej mama pridávala príslovky ku všetkému, čo robili. Deti sa ráno nemali len obliecť, ale mali sa obliecť rýchlo. Po schodoch mali zostupovať potichu, raňajky zjesť s chuťou, zuby si umyť poriadne a obliečky na posteli pozastrkovať dôkladne.

Rodičia žili podľa tých istých pravidiel, ktorých plnenie očakávali aj od svojich detí. Doma u Howardových malo všetko svoje miesto. Od detí sa očakávalo, že veci vrátia vždy tam, odkiaľ ich zobrali. Betty bola užasnutá z toho, že ešte aj ceruzky v škatuľke boli všetky ostrúhané a ležali tým istým smerom. Zošity a knihy boli vždy dokonale zrovnané s rohom stola.

Rodičia sa snažili udržať rodinnú rutinu, ako to len bolo možné. Ranné a večerné modlitebné stíšenia nemohli byť zanedbané. Zúčastniť sa ich mal každý. Výnimku mal len ten, kto bol chorý.


Zdieľať: