Jeden mladý muž sa počas vojny ocitol v zajatí. Aj keď musel ťažko pracovať, najhoršie znášal neistotu. Nikto zo zajatcov nevedel, či sa niekedy vráti domov. Pokusov o útek stále pribúdalo. Tí, ktorých chytili, dostali ešte horší trest.

Raz ráno pri nástupe sa zistilo, že utiekla celá skupina mužov. Veliteľ zúril. Rozkázal vojakom, aby sa postavili do radu. Potom povedal: „Za trest a na výstrahu bude dnes ráno každý desiaty z vás zastrelený!“ Veliteľ nariadil, aby každý desiaty pri odčítavaní vystúpil z radu. Keď sa vojaci začali nahlas odčítavať, desiatka padla na jedného vojaka… Ale skôr, ako stihol zakričať „desať“, vojak vedľa neho zakričal „desať“ a vystúpil z radu. A odpočítavalo sa ďalej.

Medzitým vojak, ktorý vystúpil z radu, šepkal svojmu kamarátovi: „Viem, že doma ťa čaká žena a deti. Mňa nečaká nikto. Keď prídeš domov, pozdrav svojich milých a pamätaj na to, že som zomrel namiesto teba.“

Vojak bol veľmi dojatý. Nemohol svojmu zástupcovi poďakovať ani mu podať ruku. Bol očitým svedkom toho, ako bol jeho kamarát spolu s ďalšími zastrelený. Dostal život ako dar, pretože niekto iný zomrel namiesto neho.


Zdieľať: