Istý muž z Ruska sa rozhodol, že odíde do Ameriky. Keď v Hamburgu nastúpil na loď, mal už za sebou dlhú cestu vlakom. Po zaplatení lístkov mu zostalo v peňaženke málo peňazí. Loďou nikdy necestoval a netušil, ako dlho potrvá plavba. Pre istotu si vzal na cestu vrece plné suchárov a syra. Nechcel hladovať.

Plavba bola dlhá a úmorná. Z jedálne sa pri obede šírila vždy príjemná vôňa. Nechcel tam však ísť, pretože sa rozhodol šetriť. Našiel si tiché miesto a pochutnával si na svojich suchároch a syre, ktoré zapíjal čistou vodou.

Jedného dňa sa však zásoby minuli. Dva dni vydržal o hlade. Potom už nemohol, preto počas obeda vošiel do jedálne. Túžobne sa díval na všetky dobroty, ktorými oplývali bohato prestreté stoly. Steward, ktorý prechádzal okolo, sa ho spýtal: „Prečo si nesadnete? Vyzeráte dosť zle. Nech sa páči, poďte dnu!“

Hladný hosť sa nesmelo spýtal: „Mohol by som dojesť nejaké zvyšky? Nemám toľko peňazí, aby som si mohol dovoliť celý obed.“

„Zvyšky hádžeme rybám do mora,“ odvetil prekvapený steward. „V cene lístka je zahrnutá aj strava na lodi. Prajem vám dobrú chuť!“

Mal zaplatenú celodennú stravu a on jedol sucháre a syr!

Všetko, čo potrebujeme pre večný život, Ježiš zaplatil svojou smrťou na kríži. Keď k nemu prídeme, poprosíme o odpustenie a uveríme jeho zasľúbeniam, nemusíme v živote trieť biedu a živoriť!


Zdieľať: