
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Nikto pre nás nie je taký nebezpečný, ako my sami.
Rušňovodič
Asi šesťdesiatročný muž bol zúfalý. V zamestnaní ani v rodine sa mu už dlhší čas nedarilo. Bol v koncoch. Chcel si vziať život.
A tak sa jedného dňa ráno o piatej vybral do lesa. Presne vedel, na ktorom mieste sa hodí pod vlak. V lese sa však nečakane stretol so starším mužom, ktorý bol na prechádzke so svojím psom. Nemal v úmysle pustiť sa s ním do reči. Vlastne sa už s nikým nechcel rozprávať. Ale tomuto mužovi sa nedalo vyhnúť. A tak sa predsa len začali rozprávať.
„Čo robíte tak skoro v lese so svojím psom?“ spýtal sa ho.
Starý pán sa zhlboka nadýchol a začal rozprávať: „Som rušňovodič na dôchodku. Vo svojom živote som zrazil piatich ľudí, ktorí sa hodili pod môj vlak. Niekedy mi to ešte aj teraz nedá spať. A tak radšej vstanem a idem na prechádzku, aby som sa upokojil.“
Asi tušíte, ako tento príbeh skončil.
Pre každého, kto už nevie, ako ďalej, existuje východisko. Boh pozná riešenie vášho problému.