Bolo bezvetrie a ľadové more bolo úplne pokojné. Dymom zahalená sála prvej triedy prekypovala hudbou, tancom, smiechom a hlučnými rozhovormi. Spoločnosť tvorili najbohatší, najsilnejší a najdôležitejší ľudia západnej pologule. Boli na lodi, ktorú mnohí považovali za nepotopiteľnú.

Tej osudnej noci 14. apríla 1912 bolo na palube Titaniku 2 235 ľudí. Loď plávala rýchlosťou približne 22 uzlov za hodinu, keď zrazu – ako spomínajú tí, ktorí to prežili – pocítili jemné zachvenie, ktoré krátko otriaslo loďou. Všetko prebehlo tak rýchlo, že tomu nikto nevenoval pozornosť – okrem tých, čo boli na veliteľskom mostíku. Netušili, že loď je ťažko poškodená. Ľadovec prenikol trupom lode a vytvoril malý otvor, no takmer 90 metrov dlhý. Do šiestich vodotesných komôr sa začala valiť voda.

O dve hodiny sa Titanik potopil. Zachránilo sa len 713 osôb. V noci, keď došlo ku katastrofe, dostal jeden z majiteľov spoločnosti White Star Line telegram z lode, ktorá sa plavila pred Titanikom. Obsahoval varovanie pred kryhami a plávajúcimi ľadovcami, ktoré sa môžu objaviť na predpokladanej ceste luxusného parníka. Majiteľ spoločnosti vzal telegram, zložil ho, strčil do vrecka smokingu a vrátil sa do spoločnosti, z ktorej odišiel.

Aj nám Boh posiela varovné posolstvo. Neignorujme ho!


Zdieľať: