Matka Tereza sama učila sestry, ktoré jej pomáhali, aký má byť ich duchovný život. Odovzdávala im rady i svoje skúsenosti. Hovorievala im: „Každý, kto od vás odíde, by sa mal po stretnutí s vami cítiť lepšie a byť šťastnejší. Každá z nás musí byť pre chorého zábleskom Božej dobroty. Vždy musíme byť pripravené usmievať sa na deti, ktoré zbierame a ktorým pomáhame. Musíme sa vždy pohotovo usmiať na všetkých odmietnutých ľudí, ktorých milujeme, ktorým slúžime a s ktorými sa stretávame. Keby sme podali len lieky a nedali by sme svoje srdce, dali by sme príliš málo.“ Inokedy ich povzbudzovala: „Dávajte, až kým to nebolí – s úsmevom!“


Zdieľať: