Keď som prvýkrát počul kázanie o nebi, bol som taký nadšený, že som tam hneď chcel ísť. Pýtal som sa mamy, či sa tam nemôžeme hneď odsťahovať. Vo svojej detskej predstave som sa totiž domnieval, že nebo je nejaké miesto podobné tomu, kde bývame. Ale mama nevedela, kde nebo vlastne je. Ani iní ľudia, ktorých som sa na to pýtal, mi nedokázali povedať nič určité.

Keď som bol starší, začal som študovať vedu. Dozvedel som sa o obrovských vzdialenostiach vo vesmíre. Uvedomil som si obmedzenosť nášho fyzického života, ale aj to, že naša myseľ nie je obmedzená fyzickými hranicami.

Naše súdy sú preplnené žiadosťami o rozvod preto, že muži a ženy, ktorí žijú v jednom dome, nedokážu žiť spolu, pretože ich mysle a srdcia sú od seba vzdialené ako hviezdy vo vesmíre. A pritom by naše domovy mohli byť malým nebom na zemi.


Zdieľať: