Mladý Jimmy Carter, bývalý americký prezident, stál pred admirálom Hymanom Rickoverom. Bol to prísny a náročný veliteľ námorníctva. Jimmy spomína:

Prihlásil som sa na program pre jadrové ponorky a u admirála Rickovera som bol na prijímacom pohovore. Bolo to naše prvé stretnutie. Sedeli sme spolu sami vo veľkej miestnosti a on mi dovolil, aby som si vybral akúkoľvek tému, o ktorej chcem hovoriť. Vybral som si takú, o ktorej som najviac vedel. Začal mi dávať otázky. Ich náročnosť postupne rástla. Čoskoro som zistil, že o téme, ktorú som si vybral, viem pomerne málo. Stále sa mi díval do očí a vôbec sa neusmieval. Bol som úplne mokrý od studeného potu. Konečne mi položil spásnu otázku: „A ako sa vám darilo na Námornej akadémii?“

Hruď sa mi zdvihla od pýchy: „Pane, bol som 59. z 820 poslucháčov!“ Zmĺkol som a očakával gratuláciu. Ale nič také sa nestalo.

Namiesto nej zaznela otázka: „Urobil ste všetko, čo bolo vo vašich silách?“

Prehltol som a po chvíli odpovedal: „Nie, pane. Neurobil som všetko, čo bolo v mojich silách.“

Dlho sa na mňa díval a potom sa otočil so svojím kreslom, aby ukončil pohovor. Dal mi ešte poslednú otázku. Dodnes na ňu nemôžem zabudnúť. „A prečo nie?“ Ešte chvíľu som sedel omráčený a potom som pomaly vyšiel z miestnosti. Dodnes na túto otázku nepoznám odpoveď.

Jedného dňa sa ťa Boh spýta: „Urobil si pre mňa všetko, čo si mohol?“ Čo mu odpovieš?


Zdieľať: