Pre vieru v Boha som sa dostal do väzenia. Niektorí dozorcovia rešpektovali moje náboženské presvedčenie. Boli však aj takí, ktorí v tom videli vzdor voči autorite. V jednu sobotu prišiel za mnou do cely veliteľ pankráckej väznice. Priviedol so sebou väzňa, ktorého som mal ostrihať a oholiť. Bola to moja profesia a vo väznici som bol o túto službu neraz žiadaný. Povedal som veliteľovi, že som ochotný urobiť to, ale inokedy, nie v sobotu. Najprv ma presviedčal a sľuboval isté úľavy. Keď som mu vysvetľoval, z akého dôvodu nemôžem jeho žiadosti vyhovieť, začal sa vyhrážať. Udrel ma do hlavy zväzkom kľúčov, ktorý mal v ruke, so slovami: „Ja ti to z tej tvojej palice vytlčiem…“ Keď som aj potom odmietol v sobotu pracovať, prikázal mi, aby som si zbalil svoje veci, lebo budem preradený do korekcie (prísnejšieho režimu), a so slovami „tam sa naučíš poslúchať!“ odišiel.

Zbalil som si teda svoje veci a s modlitbou na perách som čakal, kým príde. Prišiel na obed. Keď videl, že som pripravený na deportáciu, povedal: „Teraz na teba nemám čas. Do korekcie ťa odveziem zajtra.“

V nedeľu ráno prišiel a opýtal sa, či som ochotný pracovať dnes. Keď som ochotne súhlasil, dal príkaz, aby som okamžite nastúpil do práce. Do korekcie som sa nedostal a do konca pobytu vo väzení ma už v sobotu pracovať nenútili.


Zdieľať: