Býval som niekoľko mesiacov v podnikovej ubytovni. Jedného dňa sa objavil nový spolubývajúci a hneď ma vyspovedal, čo som zač. A aby bolo jasné, ako sám povedal, hodil mi svoj preukaz Komunistickej strany na posteľ. Bol som voči nemu veľmi opatrný. Môj nový spolubývajúci bol zvedavý, a tak mu nedalo pokoj, že v piatok večer som nikam nevyrazil. Naopak, každú sobotu skoro ráno som odišiel do Českých Budějovíc, hoci som mohol vyspávať. Vstával som asi o šiestej ráno, čo bolo približne len o štvrťhodinu neskôr než vo všedný deň. Najedol som sa a potom v kravate a obleku, s taškou a husľami som sa ponáhľal na stanicu.

Jedného dňa mi dal veľkorysú ponuku: „Počuj, pôjdeš so mnou v piatok večer na námestie ku Trom korunám…“ zabrzdil som ho v jeho rozlete hneď na začiatku, že popíjať predraženú vodu niekde v hoteli nebudem. On však vo svojej ponuke pokračoval: „Počkaj, počúvaj ma! Pôjdeš so mnou v piatok, aby si videl, ako sa bavím ja, a ja zase pôjdem s tebou v sobotu do Budějovíc, aby som videl, ako sa bavíš ty. Bude to fér.“ Bol veľmi neodbytný, a tak som súhlasil. Chcel som to mať čím skôr za sebou.

V piatok večer sme sedeli v Troch korunách pri stole. Ja som popíjal džús, on občas vyzval nejakú dámu do tanca. Nakoniec po dvoch hodinách vyhlásil, že ho to už nebaví a ideme domov.

Ráno sme šli do Českých Budějovíc. Boli sme na bohoslužbe celé dopoludnie a odpoludnie. Ku všetkému mal poznámky, ale neútočil. Večer sme šli domov. Mal som radosť, že sme sobotu prežili spolu.


Zdieľať: