„Keď som sa prvýkrát rozhodla byť lekárkou, bola som ešte dieťa. Mali sme rodinného lekára, ktorý bol ochotný prísť aj v noci, keď bolo treba. Pôsobil veľmi upokojujúco a bol veľmi milý. A tak po hraní sa na lekárku a ošetrovaní bábik, sa mi môj sen napokon splnil,“ povedala Eva Siracká, dlhoročná prezidentka Ligy proti rakovine.

„Ešte ako študentka medicíny som absolvovala povinnú prax v Onkologickom ústave sv. Alžbety pre výskum a liečbu rakoviny. Nebola som z toho veľmi nadšená.“ Napriek tomu sa jej u „Alžbetínok“ zapáčilo a o prax v tomto ústave požiadala aj o rok. Do ústavu sa chcela vrátiť aj po ukončení lekárskej fakulty, ale napokon bola pridelená do okresnej nemocnici v Trstenej na Orave.

Dnes už známu neziskovú organizáciu Liga proti rakovine (LPR) založila v roku 1990. Podľa nej sú lekári veľmi vyťažení administratívou. „Napriek veľkému technickému pokroku lekár premárni veľa času písaním rozsiahlych správ… Sestry sú preťažené a ich práca nie je ocenená. Potom sú nervózne a nekomunikatívne. Ja som vždy svojim sestričkám hovorila, že úsmev nič nestojí a treba ho rozdávať.“


Zdieľať: