Benjamin Zander, dirigent a hudobný riaditeľ Bostonského filharmonického orchestra, dával verejné hodiny hudobného prednesu pre študentov z okolia Bostonu. Pri týchto hodinách si všimol obavy svojich žiakov z toho, akou známkou ohodnotí ich výkon. Aby sa uvoľnili a aby im pomohol naplno prejaviť ich potenciál, hneď na začiatku im oznámil, že každý z nich dostane známku „A“. Vyznáva totiž filozofiu „príležitosti“. Známka podľa neho nemá vyjadrovať niečo, čo sme si zaslúžili za svoj výkon, ale rozhodnutie, ktoré sme urobili a podľa ktorého chceme žiť. Jedinou jeho požiadavkou bolo, aby študenti počas prvých dvoch týždňov semestra napísali list, v ktorom vysvetlia, prečo si za svoj výkon zaslúžia najvyššiu známku. Tento list však mali datovať na koniec semestra, akoby písali spätne o svojej motivácii.

Izraeliti, ktorí mali vstúpiť do zasľúbenej krajiny – nová generácia ochotná poslúchať Boha – nevnímali túto možnosť ako niečo, čo si zaslúžili, ale ako príležitosť, šancu, ktorú môžu svojím životom naplniť.


Zdieľať: