| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Nenechávajme Ježiša v samote Getsemanskej záhrady.
Obeť
Viete, čo znamená byť opustený? Pocítili ste bolesť odmietnutia alebo horkosť sklamania zo straty dôvery? Povedal vám niekto, že sa chce s vami zoznámiť a potom prišiel po tme, aby ho nikto s vami nevidel? Stretli ste tých, čo vždy prekrútili to, čo ste povedali a potom sa vám stále ospravedlňovali? Išli ste za svojimi známymi, pretože ste túžili po priateľstve a oni do vás „hodili kameň“?
Vydali ste niekedy zo seba všetko, čo ste mohli? Bojovali ste proti silám zla až ste sa potili krvou? Boli ste nemilosrdne postrkovaní bezcitnými ľuďmi a láska vám bránila odplatiť im rovnako? Cítili ste niekedy ostrú bolesť tŕňov zabodávajúcich sa vám do hlavy? Napľul vám niekto niekedy do poranenej a krvácajúcej tváre? Viete si predstaviť, čo znamená zápasiť až do krvi a pritom vliecť ťažké brvno? Myslíte si, že by ste dokázali ísť ochotne vpred a zomrieť za tých, ktorí vás nenávidia, opovrhujú vami a odmietajú vás?
Cítili ste niekedy, ako klince drvia vaše ruky a nohy? Cítili ste každý nerv na svojom tele, keď bol kríž vrazený do hlbokej jamy? Viseli ste niekedy na svojich otvorených ranách, zatiaľ čo sa vám zástupy posmievali a hádzali kamene do vášho zmučeného tela?
Zomierali ste niekedy za tých, ktorí odmietli vaše priateľstvo? To všetko doteraz vytrpel len Ježiš. A celý čas túžil po prijatí a spoločenstve. A túži stále. Chcel by si byť jeho priateľom?







