V roku 1811 sa umelec Peter von Kornelius spolu so svojím priateľom vydali peši do Ríma. Keď prechádzali cez Tirolsko, jednu noc strávili u istého farmára. Pred spaním zvolal farmár celú domácnosť – rodinu, robotníkov i služobníctvo a so všetkými sa pomodlil.

Dvaja priatelia sa tvárili, ako keby sa ich to netýkalo. Popriali všetkým dobrú noc a šli spať. Ale spánok akosi neprichádzal a tak sa rozprávali o svojich plánoch na ďalšiu cestu. Kornelius potom vyšiel von, aby sa pokochal pohľadom na hviezdnu oblohu. Ako tam stál, zo susednej izby k nemu doliehal hlas farmára, ktorý sa opäť modlil – ale teraz už sám. Okrem iného sa modlil aj za hostí, ktorí uňho nocujú. Prosil Boha, aby sa dotkol ich sŕdc a pritiahol ich k sebe.

Keď to Kornelius počul, dojalo ho to. Bol prekvapený, že farmár sa za neho tak vrúcne modlí. V tej chvíli prenikol do jeho srdca lúč Božej lásky. Jeho svedomie sa prebudilo a on pocítil prázdnotu svojho života v porovnaní s radosťou a láskou, ktoré napĺňajú srdce človeka, ktorý okúsil spasenie a pokoj darovaný Bohom. Modlitba jednoduchého farmára sa stala pre Kornélia veľkým požehnaním.


Zdieľať: