Muhammad bol vodcom na svojom ostrove južne od Filipín. V jeho kultúre sa pirátstvo a s tým spojené vraždenie považovalo za hrdinstvo. Mali rýchle lode, aby mohli dostihnúť iné lode, ktoré im skrížili cestu.

Keď sa jedného dňa Muhammad sám vybral na more, prihnala sa búrka. More začalo byť nepokojné. Jeho loď odnášalo preč na juh. Muhammad si uvedomil, že mu hrozí nebezpečenstvo. Ako bol zvyknutý, začal sa modliť k Alahovi, aby ho zachránil.

Niekoľko dní po búrke sa vybral na more loviť ryby Dimas, ktorý žil neďaleko od Muhammadovho ostrova. Na vlnách zbadal pohojdávajúcu sa loď. Bola to loď pirátov, ktorá sa však zdala byť prázdna. Opatrne sa priblížil – a uvidel muža ležiaceho na trupe lode. Sotva žil.

Dimas spoznal tohto muža. Vedel, že je to vodca pirátskeho kmeňa, teda nepriateľ. Napriek tomu ho pritiahol k brehu, ukotvil pirátsku loď priamo pred svojím domom, piráta priniesol domov a postaral sa o neho. Dimasova láskavosť sa dotkla Muhammada, ktorý by za iných okolností bez váhania Dimasa prepadol. „Prečo si ma zachránil?“ spýtal sa ho.

„Potreboval si pomoc,“ odpovedal Dimas. „Boh nás učí milovať svojich nepriateľov.“

Muhammad sa neveriaco zadíval na Dimasa a spýtal sa: „Kto ťa to naučil?“

„Učitelia v našej škole, ktorú založili kresťania adventisti siedmeho dňa,“ povedal Dimas. „Oni sú iní než ostatní kresťania. Nefajčia, nepijú alkohol, nejedia nečisté jedlá a neuctievajú modly. Uctievajú jedine Boha – toho, ktorého uctieval Abrahám. Sú lepší moslimovia než my.“

Muhammad počúval s doširoka otvorenými očami. „Tebe a tým učiteľom som dlžníkom. Zachránili ste mi život,“ odvetil. „Mohol by si ich požiadať, aby poslali takých učiteľov aj na náš ostrov? Chcel by som, aby aj moji ľudia vedeli čítať a písať a žili takým životom.“

Vďaka tomu, že Dimas preukázal milosrdenstvo pirátovi a zabijakovi, študentská misia založila na tomto bývalom pirátskom ostrove v mori južne od Filipín adventistickú školu, na ktorej dnes študuje 150 mladých ľudí .


Zdieľať: