Mladý duchovný mal mať vo väznici kázanie. Celé dni rozmýšľal, o čom bude kázať. Aké posolstvo by sa dotklo tých tvrdých sŕdc?

Pri vstupe do miestnosti ho zamrazil pohľad na chladné tváre s výrazom posmechu. S tichou modlitbou o Božiu pomoc vystupuje na vyvýšené pódium. Na schodíku sa však potkol a skotúľal sa až na parkety. Poslucháčstvo zaburácalp smiechom.

Chvíľku bol mladý duchovný ochromený od bolesti a aj od hanby. Potom však rýchlo vyskočil na pódium, usmial sa na prítomných väzňov a hovorí:

„Chlapci, preto som prišiel. Chcel som vám ukázať, že človek môže vstať, aj keď padol.“


Zdieľať: