John Graz spomína:

Keď som konal vojenskú službu, snažil som sa zostať verný svojmu presvedčeniu. Hovoril som o svojej viere pokojne a s rešpektom voči ostatným. Každé ráno a každý večer som kľačal pri posteli a modlil sa. Prvýkrát ma kamaráti zvedavo pozorovali. Keď som vstal, traja alebo štyria prišli ku mne a spýtali sa ma, či som mohamedán.

Spali sme na palandách. Ja som spával na vrchnej posteli. Raz ráno vrazil do našej izby čatár a začal kričať. Ja som práve kľačal. Nadriadený sa rozčuľoval a prevracal postele. Keď som vstal od modlitby, len naša posteľ zostala nedotknutá. Čatár, ktorý inak veriacich nerešpektoval, ma ušetril. Kamarát z dolnej postele bol rád, že to obišlo aj jeho. Kývol na mňa a povedal: „Modlitba môže byť niekedy užitočná.“

Dôstojníci si overovali akého náboženského presvedčenia som, keď to beriem tak vážne. Ale vždy sa ku mne správali s rešpektom. Doba strávená vo vojenskej službe, ktorá mohla byť veľkým trápením, sa stala najobohacujúcejším obdobím môjho života.


Zdieľať: