
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Odvaha je víťazstvo, strach je porážka.
Banyánové stromy
Obyvatelia dediny Togopon na juhu Filipín chceli premiestniť svoju dedinu. Našli kraj, kde bolo dostatok vody aj priestor pre kone a záhrady. Všetko bolo perfektné, až na to, že neďaleko rástli zvláštne banyánové stromy. Niektorí dedinčania verili, že práve tieto stromy sú domovom duchov. Povrávalo sa, že niekto počul v blízkosti týchto stromov plakať dieťa. Iní cítili vôňu vareného jedla, keď prechádzali okolo. Istý čarodejník im predpovedal, že dedinu zachváti katastrofa, ak sa presťahujú do oblasti, kde rastú tieto zvláštne stromy so strašidelne poprepletanými kmeňmi.
Som jedným z dvoch študentov, ktorí prišli na misiu do tejto dediny. Niekoľkí obyvatelia nám povedali o probléme tejto dediny a požiadali nás o radu. Mali by sa presťahovať do vyhliadnutej oblasti, alebo si radšej nájsť inú?
Po modlitbách sme veriacim povedali: „Satan je reálna bytosť. Hľadá príležitosti, ako oklamať ľudí. Ale Boh porazil satana a on sa trasie strachom, keď počuje modliť sa aj to najslabšie Božie dieťa. Nemáme sa čoho báť. Ak dôverujeme Bohu, ochráni nás.
Nakoniec sa dedinčania rozhodli presťahovať do novovyhliadnutej oblasti. Niektorí tvrdili, že počuli čudné zvuky, ktoré prichádzali od banyánových stromov. Iní si všimli, že zopár detí ochorelo. Dokonca aj ja som cítil akýsi zvláštny nepokoj.
Jedného dňa som si všimol nového študenta v mojej triede, ktorého som nespoznal. Ostatné deti si ho nevšimli. Po skončení hodiny ma tento študent varoval, aby som nezostal v tejto dedine, lebo inak sa mi stane niečo zlé. Potom v momente tento záhadný študent zmizol. Neskôr som ho videl v blízkosti banyánových stromov.
V tú noc som nemohol zaspať. Myslel som na svojho otca a starú mamu, ktorí boli obaja čarodejníci v dedine, kde som sa narodil. Je možné, aby na mňa démonská kliatba stále pôsobila? Potom som si pripomenul, že teraz som Božie dieťa. Boh vyhral boj nad satanom skôr, ako bol stvorený tento svet. Hovoril som o tom s mojím spoločníkom. Spolu sme sa modlili, aby Boh ukázal dedinčanom, že on je ten pravý Boh a že sa nemajú čoho báť.
Stromy neprestávali znepokojovať obyvateľov dediny a tak niekto navrhol, aby boli vyťaté. Ale ľudia sa báli, že ten, kto by sa podujal vyťať tieto zvláštne stromy, zomrie. A tak s modlitbou na perách som zobral sekeru a stromy som vyťal sám. Nikomu z dediny sa nič nestalo. „Boh tohto misionára je naozaj silný Boh!“ vyhlásili.