Gerard d’Aboville mal štyridsaťpäť rokov, keď sa vydal na svoju zvláštnu misiu: preplávať sám na člne poháňanom veslami Tichý oceán, od západu na východ, z Japonska do Spojených štátov. Atlantický oceán už preplával – z Cape Cod do prístavu Brest vo Francúzsku. Ale to bolo pred desiatimi rokmi, keď bol v najlepších rokoch. Napriek tomu nedokázal odolať silnej výzve Tichého oceánu, ktorý bol dvakrát taký veľký ako Atlantik a niekoľkokrát nebezpečnejší. Jeho čln bol dlhý len 8 metrov. Oceán bol široký 6 200 míľ (11 500 km). Jeho vodotesný obytný priestor, vysoký asi 80 cm, obsahoval lôžko, jednoplatničku, amatérske rádio a ďalekopis (obe poháňali solárne panely). Čerstvú vodu získaval z dvoch odsoľovacích čerpadiel.

Po mesiacoch dôkladných a často frustrujúcich príprav Gerard d’Aboville vyplával 11. júla 1991 z Choshi v Japonsku. Bolo to niekoľko týždňov neskôr, ako plánoval. Denne vesloval desať až dvanásť hodín – v priemere 7 000 záberov denne. Bojoval s vetrom, ktorý ho unášal späť alebo nútil stáť, s cyklónmi s rýchlosťou vetra 160 km za hodinu, s 12 metrov vysokými vlnami, ktoré ho občas zasiahli ako delové gule, prevrátili mu čln a potopili do hĺbky až 9 metrov. Loď sa mu prevrátila viac ako tridsaťkrát. Raz zostal uväznený vo svojej hermetickej kabíne hore nohami takmer dve hodiny. Kým sa mu podarilo loď prevrátiť, vyčerpal takmer celú zásobu kyslíka. Napokon 22. novembra po 134 dňoch priplával k pobrežiu Ameriky pri malej rybárskej dedine Ilwaco (Washington). Bol doudieraný a po celom tele mal pomliaždeniny. Schudol asi 17 kíl. Mal za sebou viac ako 10 000 km. Ale dosiahol svoj cieľ.


Zdieľať: