Desaťročné deti napísali týchto osem sťažností na dospelých:

1. Dospelí sľubujú, potom na to zabudnú a hovoria, že to nemysleli vážne.

2. Dospelí kážu deťom, aby robili to, čo oni sami nerobia, ako napríklad odložiť po sebe veci, umývať si ruky alebo vždy hovoriť pravdu.

3. Dospelí nikdy poriadne nepočúvajú, čo deti hovoria. Vždy vedia dopredu, čo vám odpovedia.

4. Dospelí robia chyby, ale nikdy si to nepriznajú. Predstierajú, že nič zlé neurobili alebo že to urobil niekto iný.

5. Dospelí hocikedy vyrušujú deti a tvária sa, že to nič nie je. Ale ak dieťa vyruší dospelého, hneď mu vynadá alebo ešte niečo horšie.

6. Dospelí nikdy nepochopia, ako veľmi si deti chcú kúpiť veci určitej farby, tvaru alebo veľkosti. Ak je to niečo, čo sa dospelým nepáči, aj keby si to deti kúpili za vlastné peniaze, vždy hovoria: „Neviem si predstaviť, na čo ti bude tá haraburda!“

7. Dospelí trestajú deti nespravodlivo. Niekedy deti urobia nejakú blbosť a dospelí vám za trest zakážu niečo, na čom vám veľmi záleží. Inokedy, keď urobíte niečo naozaj zlé, vyhrážajú sa, že vás potrestajú, ale neurobia to. Nikdy neviete, ako sa zachovajú.

8. Dospelí vždy hovoria o tom, čo robili a čo vedeli, keď mali desať rokov. Ale nikdy sa nepokúšajú vžiť, aké to je mať desať rokov.


Zdieľať: