Raz sa Katka s ockom chystali na výlet autom. Už dlho jej to sľuboval. Ale zase to nevyšlo a ocko odišiel sám. Domov sa už nevrátil. Zomrel pri autonehode. Katka sa z toho zrútila. Po čase si našla partu narkomanov. Tým začala jej cesta do hlbín. Vykašlala sa na školu i svojich najbližších.

O tom, čo bolo v ďalších rokoch, keď jej hlavnou starosťou bolo zohnať peniaze na ďalšiu dávku, vie len ona a Boh. Mala svoj svet, ktorý dokáže pochopiť azda len ten, kto sa – podobne ako ona – dotkol až dna.

Za „drobné trestné činy“ bola odsúdená odpracovať 250 hodín verejnoprospešných prác. Lenže vtedy ju nijaký súd nezaujímal a trest nenastúpila. Preto bola odsúdená na odňatie slobody v dĺžke 125 dní. Vo väznici zistila, že je tehotná, preto bol jej výkon trestu prerušený.

Šesťdesiat dní vo väzení mala o čom premýšľať. Tehotenstvo zmenilo jej pohľad na život, ktorý zrazu dostal nový zmysel a cieľ. Rozhodla sa skončiť s drogami i partou a po prepustení sa vrátila k mame. Opäť sa zblížili a mama jej pomáhala starať sa o malého syna.

Pretože jej zostala ešte polovica trestu, požiadala súd o zrušenie trestu. Jej žiadosť však bola zamietnutá. Preto po štrnástich dňoch poslala pánu prezidentovi list s prosbou o milosť.

Dni plynuli. Jedného dňa im poštárka priniesla očakávaný doporučený list. Namiesto milosti prišiel list s oznámením, že v deň synových prvých narodenín má znovu nastúpiť na výkon trestu a odsedieť si zostávajúcu časť. Takmer stratili poslednú nádej.

Po niekoľkých dňoch u nich zazvonil telefón. „Počuli ste? Pán prezident udelil milosť desiatim ľuďom a medzi nimi bolo i Katkine meno!“ Keď to počuli, takmer tomu nemohli uveriť. Katka tomu uverila, až keď držala list z kancelárie pána prezidenta. Až potom prepukla radosť naplno nielen doma, ale aj medzi ich priateľmi.


Zdieľať: