„Neodchádzajte preč. Zostaňte tu. Bojím sa… Ešte nikdy v živote som neumieral…“ To sú slová trinásťročného chlapca, ktorý zomrel v nemocnici na zhubný nádor. Umieral sám, pretože lekári vtedy nedovolili, aby s ním mohol zostať niekto z jeho blízkych.

Keď sa jeho mama trochu spamätala zo straty syna a hlavne z toho, že musel byť v najťažšej chvíli života sám, rozhodla sa, že urobí všetko pre to, aby už žiadne choré dieťa neprežívalo podobný údel ako jej syn. Zanedlho stála pri zrode mobilného hospicu, ktorý pomenovala po svojom synovi.

Kedysi ľudia umierali doma. Dnes sa to podarí možno jednému z desiatich. A pritom si to praje osemdesiat percent umierajúcich. Dúfam, že nikto z mojich blízkych nebude musieť umierať sám.


Zdieľať: