Najdlhšia cesta človeka je cesta do svojho vnútra.
Pohreb
Na pohrebe Karla Gotta predniesol jeho lekár MUDr. Marek Trněný tieto slová:
Vážený Majstre, milý Karle,
v posledných štyroch rokoch bolo nám lekárom a sestrám dané sa o vás starať. Prišiel celý rad situácií, ktoré sa zdali beznádejné, ale ktoré ste vy prekonal. Človek však nemá svoj život vo svojich rukách. V posledných týždňoch a dňoch ste ma prosil, aby som vám čítal z Biblie, najmä Žalmy. A bol som požiadaný, aby som aj dnes pre vás jeden z nich prečítal. Budem čítať zo Žalmu 139:
Zbormajstrovi. Dávidov Žalmy. Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš. Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj úmysel zďaleka poznáš. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať. Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v podsvetí, si tam. Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala… Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet.







