V stredu 9. marca 1898, dokončil deväťdesiatdvaročný George Müller svoje bežné povinnosti v sirotinci. Poobede sa priznal Jimovi Wrightovi, že ráno mal problém sám sa obliecť. Tak sa pritom unavil, že musel trikrát oddychovať. A dodal: „Ale Boh je dobrý. Teraz sa cítim úplne v poriadku.“

„Možno by vám mal niekto ráno pomáhať s obliekaním,“ taktne mu navrhol Jim. „Hneď to môžem zariadiť.“

George chvíľu rozmýšľal. Už veľakrát mu navrhovali osobného asistenta. Teraz po prvýkrát súhlasil, že čoskoro bude potrebovať pomoc, a potľapkal svojho zaťa po pleci. „Pozajtra, Jim. Pošli mi pomocníka pozajtra…“

Ale pre Georga už pozajtra neexistovalo. V ten večer viedol modlitby a potom sa pobral do svojej izby. Pár minút si čítal Bibliu. Odkedy sa stal kresťanom, prečítal ju vyše 150 krát.

Potom si ľahol. Okolo piatej ráno George pokojne zomrel.

O deviatej hodine už o tom vedelo takmer celé mesto. George Müller, milovaný otec vyše desiatich tisícok sirôt, bol mŕtvy.


Zdieľať: