Na Majstrovstvách sveta v Moskve sovietske družstvo akosi nemohlo streliť jubilejný stý gól šampionátu. Do záverečnej sirény v zápase so Švédskom, ktorý bol bodkou za majstrovstvami, chýbalo posledných sedem minút.

„Boris Pavlovič, pusťte nás na ľad. Ja ten stý gól dám…,“ obrátil sa Michajlov na trénera Kulagina. Aj keď mal vystriedať iný útok, tréner súhlasil. Za sedemnásť sekúnd sa štadión otriasal hromovým jasotom, pretože Michajlov sľúbený stý gól naozaj dal.

„Keď sa pred bránkou začal točiť Michajlov, skoro vždy to zaváňalo gólom,“ povedal jeden z najlepších brankárov sveta Jiří Holeček. Takto charakterizoval Michajlovo umenie pohybovať sa pred súperovou bránkou.

Ale sláva ako keby sa Borisa Michajlova netýkala. Uvedomoval si, že za dosiahnutým víťazstvom nie je sám… Úspech bol výsledkom dobrej spolupráce nielen ich zohranej „trojky“, ale celého kolektívu.


Zdieľať: