
autor fotografie: Matej Nosál |
Modlitba je moja každodenná súčasť a je prejavom vďačnosti Bohu za to, čo ma v živote stretlo.
Vypočutá modlitba
V októbri 1899 vypukla v južnej Afrike Búrska vojna. Winston Churchill tu začal pôsobiť ako korešpondent novín Morning Post. Počas jedného prepadu ho zajali a uväznili. Zo zajateckého tábora sa mu podarilo utiecť a prejsť vlakom 500 km cez celé nepriateľské územie až na územie kontrolované Britmi. Zatykač ho v tom čase opísal takto: „Angličan, vek 25 rokov, výška 5 stôp 8 palcov, stredne silnej postavy, mierne zhrbená chôdza, bledá tvár, ryšavo-hnedé vlasy (…) problémy s vyslovovaním hlásky s“. Keď už bol v bezpečí, poslal búrskemu premiérovi ironický telegram, v ktorom mu oznámil, že ušiel. Toto dobrodružstvo z neho urobilo na nejaký čas národného hrdinu. Winston Churchill napísal o svojom úteku z väzenského tábora toto:
„S hrôzou som si uvedomil, že môj vlastný chabý rozum ani moja sila by ma nemohli zachrániť pred nepriateľmi a že bez pomoci Vyššej moci, ktorá zasahuje do večného sledu príčin a následkov viac, než bývame ochotní pripustiť, by sa mi to nikdy nepodarilo. Modlil som sa dlho a vrúcne o pomoc a vedenie. Moja modlitba, ako sa zdá, bola rýchlo a úžasne vypočutá.“