Bolo nás deväť detí. Ja som bol najmladší. Otec bol maliar a mamka rada spievala. Nadanie som zrejme zdedil po nej. Moje prvé kroky k hudbe boli také, že som začal hrať na klavír. Potom sa u nás jedného dňa objavil otcov známy. Bol to barytónista z Talianska a chcel si u nás vo Viedni zarobiť. Opýtal sa, či by u nás nemohol dávať hodiny spevu. Moji rodičia mu vyhoveli. Ja som spevákov sprevádzal na klavíri a pritom som ich počúval – spomína Adolf Dallapozza, viedenský operný spevák.

Asi po troch hodinách spevu som si to chcel tiež vyskúšať. Povedal som si: Musíš mu zaspievať a uvidíš, čo na to povie. Spočiatku sa čudoval: „Ty chceš spievať? Máš predsa hrať na klavíri!“ „Ale ja by som to chcel skúsiť,“ nenechal som sa odradiť.

Potom vyšiel von. Divil som sa, prečo to robí. Dnes viem, že z diaľky sa spev posudzuje oveľa lepšie. Počúval ma. Potom mi povedal: „Talent máš, ale najprv musíš päť rokov študovať. Potom by si azda mohol spievať v nejakom zbore.“ Ja som naozaj začal spievať v zbore viedenskej Štátnej opery, kde dnes pôsobím ako sólový spevák.


Zdieľať: