Jedného dňa sa priateľ ponáhľal v popoludňajšej špičke domov. Hlava plná problémov, prázdny žalúdok… Na jednej menšej križovatke nedal prednosť novému Fordu, ktorý sa nič netušiac prihnal sprava. Zazrel ho síce kútikom oka, ale už bolo neskoro. Ešteže na mieste spolujazdca nikto nesedel. Vodičom sa nič nestalo, ale obidve autá mohli ísť rovno do šrotu. Celý prípad skončil na súde. Najhoršie na tom všetkom bolo to, že na svoju obhajobu nemohol uviesť nijaké poľahčujúce okolnosti. Bol skrátka vinný, zaslúžil si trest a v tom zmysle znel aj konečný rozsudok – náhrada škody a strata vodičského preukazu. Žiadny dôvod na radosť.

Keď celý skľúčený opúšťal súdnu budovu, zrazu mu hlavou preblesla zvláštna myšlienka: Ako dobre, že niečo podobné nemusí prežiť na nebeskom súde! V tom momente bol zlý pocit preč. Premkla ho radosť a vďačnosť za to, že všetky jeho „priestupky“ vzal Ježiš na seba.


Zdieľať: