Istá žena raz v noci trasúc sa od zimy a zúfalstva stála na vysokom moste, ktorý sa mal stať konečnou stanicou jej života. Všetko jej pripadalo také nezmyselné! Dúfala, že skok do rieky ukončí jej biedu.

Zrazu v mysli počula slová: „Povolal som ťa tvojím menom.“ Kde sa to vzalo? Odkiaľ bol ten hlas? Veď tu s ňou nikto nie je. S nikým sa nerozpráva. Kto ma zavolal mojím menom? Kto to povedal? A kto sa vôbec o mňa ešte zaujíma?

Pocítila, ako ju opúšťa odvaha zúfalstva, ktoré ju posmeľovalo skočiť dolu. Vlastne ju to hnevalo. No myšlienky sa dali do pohybu. Čo ak je pravda to, čo sa ako dieťa učila, že každý človek sa raz musí postaviť pred Bohom, aby vydal počet…

Táto žena našla riešenie a východisko. Začala sa modliť: „Bože, ak sa o mňa zaujímaš, potom mi to nejakým spôsobom daj najavo, prosím.“ A Ježiš sa jej prihovoril slovami: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ (Mat 11,28) Vrátila sa domov, aby začala nový život.

U Ježiša človek nájde odpustenie vín, odpočinok pre zranené srdce a nový začiatok pre život, ktorý doteraz strácal zmysel.


Zdieľať: