Keď bol môj manžel ešte malý chlapec, nosieval mamičke rôzne darčeky. Na ulici zbieral farebné papieriky alebo jej doniesol jedlo z oslavy. Mamička prijala jeho darčeky vždy s veľkou radosťou.

Raz sa jej rozhodol priniesť zmrzlinu. Dal si ju do vrecka nohavíc a zamieril domov. Kým však dorazil domov, zmrzlina vo vrecku sa roztopila a vytvorila škaredú lepkavú škvrnu. Nohavice si musel vyzliecť. Predtým, ako ich vyprala, olizla pred ním tú špinavú škvrnu a povedala: „Chutí výborne! Ďakujem, že si na mňa myslel a priniesol mi zmrzlinu!“

Boh nehodnotí naše dary podľa ich hodnoty alebo ľudského uznania. Vidí do nášho srdca a pozná našu motiváciu.


Zdieľať: