Zakaždým, keď doktorka Gisella Perlová vstúpila po druhej svetovej vojne na pôrodnú sálu, zastavila sa a pomodlila: „Bože, dlhuješ mi život, dlhuješ mi živé dieťa.“ Tento dlh vznikol v Osvienčime, kde táto maďarská gynekologička zachránila životy stovkám žien. Musela ich však pripraviť o dieťa.

Gisella bola už od narodenia veľmi silná osobnosť. Keď mala 16 rokov, ako prvá žena a prvá Židovka z mesta absolvovala strednú školu. Jej snom bolo byť lekárkou, no také niečo neprichádzalo do úvahy. Lekármi totiž boli v tom čase najmä muži. Jej silno veriaci otec si neželal, aby študovala taký odbor. Bál sa, že stratí vieru a odtrhne sa od judaizmu. Raz prišla za otcom s modlitebnou knižkou, ktorú jej dal, a povedala: „Prisahám na túto knihu, že kamkoľvek ma život zavedie a za akýchkoľvek okolností, vždy zostanem dobrou, pravou Židovkou.“ Otec ustúpil a ona sa zapísala na lekársku fakultu v Berlíne.

V roku 1944 deportovali Gisellu s celou jej rodinou do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Jedinú dcéru sa im podarilo ukryť u nežidovskej rodiny. Keď sa Gisella naposledy objala so svojím manželom, sľúbili si: „Niekedy sa stretneme v Jeruzaleme.“ V tej chvíli ho však videla naposledy. Vďaka svojej gynekologickej praxi dostala Gisella s vytetovaným číslom 25404 milosť. Ale Josef Mengele sa stal jej doživotnou nočnou morou.


Zdieľať: